Žijeme v dobe, ktorá nám hovorí, že musíme mať viac — viac času, viac vecí, viac zážitkov, viac uznania. No čím viac sa snažíme získať, tým viac sa vzďaľujeme tomu, čo skutočne hľadáme. Niečo v nás tuší, že pravé naplnenie neprichádza z vonkajšieho sveta, ale z hĺbky – z toho, že sme.
Tento návrat od „mať“ k „byť“ nie je útek od života, ale návrat k nemu. Nie je to odmietanie sveta, ale prebudenie do jeho skutočnej podoby.
Kult mať
Celé naše prostredie je postavené na predstave, že mať znamená byť šťastný. Reklamy, spoločenské siete, aj školské systémy nás učia merať hodnotu cez výsledok: čo vlastníme, čo sme dokázali, ako nás vnímajú ostatní.
Tým však vzniká tichý vnútorný nepokoj – pocit, že stále niečo chýba. Že šťastie je „tam vonku“ a my ho musíme dosiahnuť. Tento model vytvára závislosť – na úspechu, na chvále, na pozornosti.
Filozof Erich Fromm napísal:
„Moderný človek sa stal večným spotrebiteľom. Kupuje si veci, zážitky aj vzťahy, aby zaplnil prázdno, ktoré vzniklo tým, že prestal byť.“
Bytie ako stav prítomnosti
Byť znamená žiť zo stredu, nie z okraja. Zatiaľ čo „mať“ je orientované smerom von – na svet foriem a výsledkov – „byť“ sa obracia dovnútra. Je to stav, v ktorom nevytvárame identitu cez roly, úspechy či príbehy, ale sa jednoducho vnímajme ako vedomie samotné.
Bytie nie je nečinnosť. Bytie je tichá kvalita pozornosti, ktorá mení aj bežné činy – umývanie riadu, prechádzku, rozhovor – na meditáciu. Keď sme v stave bytia, každá vec sa stáva plná – nepotrebuje doplnenie, lebo je úplná sama v sebe.
Keď prestaneme hľadať
Najväčší paradox života je, že všetko, čo hľadáme, sa objaví, keď prestaneme hľadať. Pretože hľadanie je pohyb mysle, ktorá predpokladá, že niečo chýba. Ale bytie je úplnosť – nepozná nedostatok.
V okamihu, keď prestaneme dokazovať, že sme hodní lásky, sa láska objaví. Keď prestaneme bojovať za uznanie, objaví sa pokoj. A keď sa prestaneme porovnávať, objaví sa prirodzená dôstojnosť, ktorá nepotrebuje potvrdenie.
Praktické spôsoby návratu k bytiu
1. Vedomé „ničnerobenie“
Každý deň si dopraj 10 minút, počas ktorých nebudeš robiť nič. Nesnaž sa meditovať ani premýšľať. Len seď, dýchaj a vnímaj. Najprv sa môže objaviť nuda, potom nepokoj – to je myseľ, ktorá stráca kontrolu.
Za tým však čaká pokoj, ktorý nepozná dôvod.
2. Zbavenie sa zbytočného
Pozri sa okolo seba – na predmety, ktoré vlastníš. Koľko z nich ti skutočne prináša radosť, a koľko len vypĺňa priestor? Každý predmet v sebe nesie kúsok tvojej energie. Keď uvoľníš priestor, uvoľníš aj myseľ.
3. Vďačnosť ako stav bytia
Napíš si tri veci, za ktoré si dnes vďačný. Nie preto, že by si „mal“, ale preto, že vďačnosť je forma vedomia – stav, v ktorom vnímaš, že to, čo máš, už stačí. Z vďačnosti nevzniká pasivita, ale pokojná aktivita – konanie bez túžby po uznaní.
4. Byť s ľuďmi, nie mať ich
Vo vzťahoch sa často správame tak, akoby sme ľudí „mali“ – partnera, priateľov, deti. Skús namiesto toho byť s nimi. Počúvať ich bez úsudku, byť prítomný bez potreby meniť ich. Láska sa vtedy mení z vlastníctva na prítomnosť.
Filozofická hlbina
Východné učenia aj západná filozofia hovoria o tom istom princípe: že bytie je pôvodný stav, z ktorého všetko vzniká. Lao-c’ hovorí o „nečinnom konaní“ – činnosti, ktorá prúdi z jednoty, nie z úsilie. Heidegger to nazýva „existenciálnym prebývaním“ – bytím, ktoré je vedomé svojej prítomnosti.
Byť namiesto mať neznamená žiť asketicky. Znamená to, že všetko, čo máme, slúži nášmu bytovaniu, nie opačne. Peniaze, veci, zážitky, technológie – to všetko môže byť krásne, keď nie sú zdrojom identity.
Záver
Bytie je návrat k jednoduchosti.
Nie k chudobe, ale k čistote – k tomu, čo je pravdivé, keď odložíme všetko zbytočné.
Keď sa učíme byť namiesto mať, objavíme slobodu, ktorá sa nedá kúpiť:
slobodu cítiť, dýchať, vnímať, byť.
Nie je to cieľ, ale proces odhaľovania vrstiev, ktoré zakrývajú to, čo tu bolo vždy.
Výstižné a presné. Super článok, Big Thx!